Vraj to, čo je bez chvenia,
nie je pevné.
Povedal Vladimír Holan.
Ako aj more šíre, nedozerné,
chveje sa pevné pred pohľadom Boha.
Alebo obloha,
čo klenie sa nemá.
Do tej sa dá hľadieť nekonečne.
Hýbe sa, posúva, predpovedá…
No čo ak jej chvenie,
niekto chytí pevne,
čo potom padne z neba
mĺkvemu svedkovi ku kolenám?
Tak ako láska,
hoci daná na piedestál,
sa sama musí chvieť dnes pevná.
Nie však skromná, neposedná.
Ona sa celá plačom chveje.
Čoby pevná.
Neverná a neochvejná.
Niektoré stanice v televízii v dnešnej dobe už nemôžeme vnímať ako zdroj informácií alebo možnosť príjemného oddychu pri sledovaní nejakého dobrého filmu, ale skôr ako spúšťať stavu mimoriadnej naštvanosti. Viem, že na toto existuje jednoduchý argument: nepozerať telku a vyhodiť ju von oknom z obývačky, ako to urobilo už viacero mojich priateľov. Niekedy sa [...]
Súdiť môže iba Boh. Človek všetko, čo rozsieva, sám bude aj žať. Môže len nenávidieť alebo milovať. Ako stojí v Písme, Boh sám oklamaný nebude. Len s úsmevom hľadí, ako Človek vo svojej malosti rozhoduje neuvážene o osude. Noha Boha bude raz stáť na hrobe každého Človeka. Pritlačí a kopu zarovná s povrchom, Aby nezostali stopy a stal sa zemou ten, čo [...]
Siločiary zeme na poliach položené žlté, hnedé, zelené, ako slimáky lány cez seba prehodené. Pásy ešte neroztopeného snehu. Dívam sa na ne a v chcejúcom sa srdci cítim nehu. Posledná cesta s tebou, ešte jedna iskierka tohto vzťahu, Jesenského komické fiasko v realite. Si hrdý? Buď! Moje srdce však už nezošijú žiadne nite. Ty šoféruješ a ja vnímam len tie [...]
Celá debata | RSS tejto debaty