Vraj to, čo je bez chvenia,
nie je pevné.
Povedal Vladimír Holan.
Ako aj more šíre, nedozerné,
chveje sa pevné pred pohľadom Boha.
Alebo obloha,
čo klenie sa nemá.
Do tej sa dá hľadieť nekonečne.
Hýbe sa, posúva, predpovedá…
No čo ak jej chvenie,
niekto chytí pevne,
čo potom padne z neba
mĺkvemu svedkovi ku kolenám?
Tak ako láska,
hoci daná na piedestál,
sa sama musí chvieť dnes pevná.
Nie však skromná, neposedná.
Ona sa celá plačom chveje.
Čoby pevná.
Neverná a neochvejná.