Siločiary zeme
na poliach položené
žlté, hnedé, zelené,
ako slimáky
lány cez seba
prehodené.
Pásy ešte neroztopeného snehu.
Dívam sa na ne
a v chcejúcom sa srdci
cítim nehu.
Posledná cesta s tebou,
ešte jedna iskierka tohto vzťahu,
Jesenského komické fiasko
v realite.
Si hrdý?
Buď!
Moje srdce však už nezošijú žiadne nite.
Ty šoféruješ
a ja vnímam len tie pásy.
Hlúpa sa teším, že sedím ešte vedľa teba,
hlúpa, lebo viem že sa to, láska, už nedá.
My nepatríme k sebe.
Naša láska, hoci je bezbrehá,
nie sú tie pásy
prehodené cez seba.