Čo robiť,
keď ukradnú vám detstvo,
ríšu rozprávok?
Čo?
A ako sa preniesť cez to,
keď chcú vám zavrieť ústa
ešte plné otázok?
Prečo druhý zbúra svet,
v ktorom nebolo nič zvonka?
Okradne, zradí a nehľadí späť.
Tam, kde spravil tmu,
zdá sa,
niet viac teplého slnka.
Čo robiť?
Začať znova?
Balamutiť myseľ?
Stavať sa mimo „reálneho“ života?
Hľadať tú hladkú tvár,
zatlačiť smútok do kúta,
brať bolesť ako dar
a hriešne ruky zovrieť v putá…
V putá krásnej nevedomosti…
Ale ako, ako len začať znovu milovať?