Súdiť môže iba Boh. Človek všetko, čo rozsieva, sám bude aj žať. Môže len nenávidieť alebo milovať. Ako stojí v Písme, Boh sám oklamaný nebude. Len s úsmevom hľadí, ako Človek vo svojej malosti rozhoduje neuvážene o osude. Noha Boha bude raz stáť na hrobe každého Človeka. Pritlačí a kopu zarovná s povrchom, Aby nezostali stopy a stal sa zemou ten, čo […]

Vraj to, čo je bez chvenia, nie je pevné. Povedal Vladimír Holan. Ako aj more šíre, nedozerné, chveje sa pevné pred pohľadom Boha. Alebo obloha, čo klenie sa nemá. Do tej sa dá hľadieť nekonečne. Hýbe sa, posúva, predpovedá… No čo ak jej chvenie, niekto chytí pevne, čo potom padne z neba mĺkvemu svedkovi ku kolenám? Tak ako láska, hoci daná na piedestál, […]

Siločiary zeme na poliach položené žlté, hnedé, zelené, ako slimáky lány cez seba prehodené. Pásy ešte neroztopeného snehu. Dívam sa na ne a v chcejúcom sa srdci cítim nehu. Posledná cesta s tebou, ešte jedna iskierka tohto vzťahu, Jesenského komické fiasko v realite. Si hrdý? Buď! Moje srdce však už nezošijú žiadne nite. Ty šoféruješ a ja vnímam len tie […]

Čo robiť, keď ukradnú vám detstvo, ríšu rozprávok? Čo? A ako sa preniesť cez to, keď chcú vám zavrieť ústa ešte plné otázok? Prečo druhý zbúra svet, v ktorom nebolo nič zvonka? Okradne, zradí a nehľadí späť. Tam, kde spravil tmu, zdá sa, niet viac teplého slnka. Čo robiť? Začať znova? Balamutiť myseľ? Stavať sa mimo „reálneho“ života? Hľadať tú […]